Slovenský jazyk a literatúra
Z dejín jazyka - pohľad na pravopis v minulosti ...
- ukážka bernolákovského textu ( g=j, w=v )
Sotwaže tak zahučí, a tu už welkého Slowákov
Krála zočí sa waliť, zrutní w tom ku predu Oščep
Zawráťí, a hrubími také Slowa Ustami widre:
pristaw iních a od ukrutnég zdrž Sečbi Gunákow.
Mi dwa sa medzi sebú na hrďinskí pušťime Súbog.
Gestliže ti zwíšíš, samowolní staň sa Panowňík,
Wác aňi báborskég ňepodléhag Wláďe slobodní,
Tíchto naších ale ostatních s krwawého Bogišča
Preč pusťíš a milég nawráťiš Wlasťi Gunákow.
Gestliže gá ťa zrazím a Žiwot ťi Zbrogastwom odegmem,
I twoga Kragna i Lud do našég sa podostaňe Spráwi.
(J. Hollý: Svätopluk, 1833)
- ukážka štúrovského textu
Medzi spomenutími nárečjami Slovaskími zaujíma nárečja naše Slovenskuo znameňituo mjesto, ňje len pre
hore viššje spomenutje peknje vlastnosťi, kterími sa viznačuje, ale aj z mnohích druhích príčin. Ako kmen náš je v
strjedku medzi druhími kmenami našimi usaďení pod stokrjelatími Tatrami, dávnim hradom a prvosedliskamí
Slovanou v Europe, tak aj nárečja náše je v strjedku medzi všetkími druhími nárečjami Slovanskími i muože sa
predstviť ako klbko, z ktorjeho ňitki na všetkje strani nášho národa sa rozťahujú...
(Ľ. Štúr: Náuka reči slovenskej, 1846)
- ukážka hattalovského textu
Hlásky y alebo ý ...
- po d,t,n,l, všade, kde sa pred i alebo í tvrdo vyslovujú, k.p.dych, dým, stoly, slyšať, brány,...
- po hrdelných spoluhláskach: h, ch, k, g len vo troch prípadnosťach stojí i a í... a/ muzskom N. množnom...nahí, suchí, velkí,...
(M. Hattala: Krátka mluvnica slovenská, 1852)
" Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou." Ľ. Štúr
