Ruský jazyk

        • Azbuka

        • Keď sa povie azbuka, mnohí si hneď predstavia ruskú abecedu. Vedeli ste však, že v skutočnosti sa používa vo viacerých svetových jazykoch a píše ňou vyše 250 miliónov ľudí? Kde všade sa s ňou môžete stretnúť a čím sa líšia jej najznámejšie podoby?  

          Čo je azbuka

          Pojmom „azbuka“ sa označujú všetky národné abecedy, ktoré majú pôvod v cyrilike. Tá je pomenovaná po sv. Cyrilovi, tvorcovi prvej slovanskej abecedy. Pôvodná cyrilika mala 19 špecifických znakov a 24 písmen gréckej abecedy. Postupne sa však formovala, niektoré znaky boli odstránené, iné zas pribudli. Zaujímavosťou je, že všetky historické verzie cyriliky boli tvorené len veľkými písmenami.

          Finálna podoba cyriliky bola stanovená až v roku 1708, kedy do nej pribudli aj malé písmená a latinské znaky. Vďaka tomu sa stala zrozumiteľnejšou a dokážu ňou ľahšie písať aj ľudia, ktorí sú zvyknutí na latinku.

          Zaujímavosť: Cyrilika sa v dnešnej dobe používa vo viac ako 50 svetových jazykoch.

          Nie je azbuka ako azbuka

          Medzi najznámejšie jazyky, v ktorých sa používa azbuka, patrí ruština, bieloruština, ukrajinčina, bulharčina, macedónčina, mongolčina, srbčina, tatárčina, čiernohorčina, čuvaština či uzbečtina. Abecedy v jednotlivých jazykoch sa líšia počtom písmen, ale aj ich výslovnosťou.

          Mnohé jazyky však od azbuky postupne prechádzajú k latinke, ktorá je predsa len rozšírenejšia po celom svete. Napríklad v Kazachstane, kde by už v roku 2025 mali oficiálne prejsť na latinskú abecedu.

          Ruská azbuka

          Po celom svete je najrozšírenejšia práve ruská azbuka, ktorá svoju dnešnú podobu získala v roku 1942. Má 33 písmen, tvorí ju 10 samohlások, 21 spoluhlások a naviac obsahuje aj 2 špeciálne písmená bez hláskového významu - Ь a Ъ.

          Tvrdý znak Ъ vyjadruje, že spoluhláska, za ktorou nasleduje jotovaná samohláska, sa pri vyslovovaní nemá zmäkčiť. Mäkký znak Ь označuje zmäkčenú spoluhlásku. Je tak akousi obdobou nášho mäkčeňa.

          Takto vyzerá aktuálna ruská abeceda:

          А
          /a/          		 Б
          /b/          		 В
          /v/          		 Г
          /ɡ/          		 Д
          /d/          		 Е
          /je/          		 Ё
          /jo/          		 Ж
          /ž/          		 З
          /z/          		 И
          /i/          		 Й
          /j/
          К
          /k/          		 Л
          /l/          		 М
          /m/          		 Н
          /n/          		 О
          /o/          		 П
          /p/          		 Р
          /r/          		 С
          /s/          		 Т
          /t/          		 У
          /u/          		 Ф
          /f/
          Х
          /ch/          		 Ц
          /c/          		 Ч
          /č/          		 Ш
          /š/          		 Щ
          /šč/          		 Ъ
          /tvrdý znak/          		 Ь
          /mäkký znak/          		 Ы
          /y/          		 Э
          /e/          		 Ю
          /ju/          		 Я
          /ja/

          Ruská abeceda je charakteristická tým, že sa v nej nenachádza písmeno i, ktoré nájdete v bieloruskej či ukrajinskej azbuke. Znak Г sa vyslovuje ako „g“. Písmeno E zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku a keď sa vyskytuje na začiatku slova, prípadne po inej samohláske alebo tvrdom znaku, vyslovuje sa ako „je“.

          Vedeli ste, že: Ruská azbuka pozostáva nielen z charakteristických znakov z cyriliky, ale aj viacerých písmen z latinky? Nájdete v nej napríklad O, A, M, K či T. Niektoré písmená, ktoré sú prebraté z latinky, sa však vyslovujú inak ako v slovenčine. Ide napríklad o H, P alebo C.